17. Veď nadarmo sa rozprestiera sieť,ak ju všetci okrídlenci vidia.
18. Oni na vlastnú krv striehnu,nastavujú osídlaproti vlastnému životu.
19. "Tak sa vodí každému,kto baží po zisku;to berie život tomu, kto ho má."
20. Múdrosť kričí na ulici,na námestiach vydáva svoj hlas.
21. Na vrchu hradieb volá,pri vchodoch do mestských bránvraví svoje reči:
22. Vy neskúsení,dokedy chcete milovať prostotu?Dokedy budú posmievači túžiťpo posmechua blázni nenávidieť poznanie?
23. Obráťte sa k môjmu karhaniu!Vylejem na vás svojho ducha,dám vám poznať svoje slová.
24. "Pretože ste sa zdráhali,keď som volala,nik si nevšimol,keď som vystierala ruku;"
25. nedbali ste na moju radua na moje karhanieste nič nedali,
26. ja sa tiež budem smiaťz vášho nešťastia,posmievať sa budem,keď vás zachváti hrôza,
27. keď sa priženie hrôzaako prívala privalí nešťastie ako víchrica,keď doľahne na vásúzkosť a súženie.
28. Vtedy ma budú volať,ale sa neohlásim,hľadať ma budú, ale nenájdu.
29. Pretože nenávideli poznanie,nevyvolili si bázeňpred Hospodinom,
30. moju radu nechceli,zavrhli všetko moje karhanie:
31. Teraz budú jesťz ovocia svojich ciesta nasýtia sa svojimi zámermi.
32. Lebo odpadlíctvozabíja neskúsenýcha bezstarostnosť hubí bláznov.
33. Kto však mňa počúva,bude bezpečne bývať,bez starosti, bez strachupred nešťastím.