6. "Ty si jediný, Hospodine, Ty si stvoril nebesá; nebesá nebies a ich všetky voje, zem i všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty to všetko udržuješ nažive, Tebe sa klaňajú i voje nebies."
7. Ty, Hospodine, si Boh, ktorý si vyvolil Abráma, vyviedol si ho z Chaldejského Úru a dal mu meno Abrahám.
8. "Zistil si, že jeho srdce je Ti verné, a uzavrel si s ním zmluvu, že dáš jeho potomstvu krajinu Kanaáncov, Chetejcov, Amorejcov, Perizejcov, Jebúsejcov, Girgášijcov; splnil si svoje zasľúbenia, lebo si spravodlivý."
9. Videl si biedu našich otcov v Egypte a vyslyšal si ich volanie o pomoc pri Červenom mori.
10. Dal si znamenia a divy proti faraónovi a proti všetkým jeho sluhom i proti celému ľudu jeho krajiny, lebo si spoznal, že sa voči nim správajú spupne. Tým si si urobil meno, ako je zjavné podnes.
11. "Rozdelil si pred nimi more a prešli po suchu uprostred mora; ale ich prenasledovateľov si uvrhol do hlbín ako kameň do veľkej vody."
12. Oblakovým stĺpom si ich viedol vo dne a ohnivým stĺpom v noci, aby si im svietil na cestu, ktorou mali ísť.
13. Zostúpil si vrch na Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správne nariadenia, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania.
14. Oboznámil si ich so svojím svätým dňom odpočinku a dal si im prikázania, ustanovenia a zákony prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša.
15. Dal si im aj chlieb z nebies, keď trpeli hladom, aj vody si vyviedol zo skaly, keď mali smäd, a kázal si im vstúpiť do vlastníctva krajiny, ktorú si im so zdvihnutou rukou prisahal dať.
16. Ale oni, naši otcovia, boli spupní, zatvrdili sa a nepočúvali Tvoje príkazy.
17. Nechceli poslúchať, nepamätali na Tvoje divné skutky, ktoré si konal s nimi, ale zatvrdili sa, vzali si do hlavy vrátiť sa do svojho otroctva v Egypte. Ale Ty si Boh odpúšťania, milostivý a milosrdný, dlhozhovievajúci a bohatý v milosti, preto si ich neopustil.
18. Hoci si urobili aj liatu modlu zlatého teľaťa a povedali: Toto je tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta! a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania,
19. Ty si ich vo svojom prehojnom milosrdenstve neopustil na púšti. Vo dne neodstúpil od nich oblak, aby ich viedol cestou, a ohnivý stĺp im v noci neprestal svietiť na cestu, ktorou mali ísť.
20. Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd.