32. Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, prorokov, našich otcov a všetok Tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až podnes.
33. Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo Ty si verne konal, ale my sme si bezbožne počínali.
34. Ani naši králi, kniežatá, kňazi, ani naši otcovia neplnili Tvoj zákon, nedbali na Tvoje príkazy a na Tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval.
35. Vo svojom kráľovstve napriek mnohým Tvojim dobrodeniam, ktoré si im poskytoval, a v rozľahlej žírnej krajine, ktorú si im dal, Ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých činov.
36. "Hľa, my sme dnes otrokmi; otrokmi sme práve v krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobroty."
37. "Jej hojné úrody patria kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy; tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami i nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení."