23. Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a vyviedol si ich do krajiny, o ktorej si zasľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva.
24. Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu a Ty si pred nimi pokoril obyvateľov krajiny, Kanaáncov, vydal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby naložili s nimi podľa svojej vôle.
25. Zabrali opevnené mestá a žírnu pôdu, vzali do vlastníctva domy naplnené všetkým dobrým, vykopané studne, vinice, olivové sady, mnoho ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa, stučneli a s rozkošou požívali Tvoje veľké dobrodenia.
26. Ale sa spriečili a vzbúrili proti Tebe, zavrhli Tvoj zákon, povraždili Tvojich prorokov, ktorí ich preto napomínali, aby ich priviedli späť k Tebe. Dopúšťali sa veľkého rúhania.
27. Vtedy si ich vydal protivníkom do rúk, a tí ich sužovali. Ale vo chvíli súženia volali k Tebe o pomoc, a Ty si ich vyslýchal z nebies. Podľa svojho veľkého milosrdenstva si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk protivníkov.
28. "Akonáhle však mali pokoj, opäť činili zlé pred Tebou. Keď si ich prepustil do rúk ich nepriateľov, a tí ich prenasledovali, opäť volali k Tebe; Ty si ich podľa svojho milosrdenstva vyslýchal z neba a mnohokrát vyslobodil."
29. Napomínal si ich, aby sa vrátili k Tvoj mu zákonu, ale oni boli spupní, nepočúvali Tvoje prikázania a hrešili proti Tvojim nariadeniam, plnením ktorých človek môže žiť. No oni sa vzdorovito obrátili chrbtom, zatvrdili sa a neposlúchali.
30. "Ty si napriek tomu bol po mnoho rokov trpezlivý; prostredníctvom prorokov si ich napomínal svojím Duchom. Keď však neposlúchali, vydal si ich napospas národom krajín."
31. Ale pre svoje hojné milosrdenstvo neskoncoval si s nimi, neopustil si ich, lebo Ty si ľútostivý a milosrdný Boh.
32. Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, prorokov, našich otcov a všetok Tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až podnes.
33. Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo Ty si verne konal, ale my sme si bezbožne počínali.
34. Ani naši králi, kniežatá, kňazi, ani naši otcovia neplnili Tvoj zákon, nedbali na Tvoje príkazy a na Tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval.
35. Vo svojom kráľovstve napriek mnohým Tvojim dobrodeniam, ktoré si im poskytoval, a v rozľahlej žírnej krajine, ktorú si im dal, Ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých činov.
36. "Hľa, my sme dnes otrokmi; otrokmi sme práve v krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobroty."
37. "Jej hojné úrody patria kráľom, ktorých si ustanovil nad nami pre naše hriechy; tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami i nad naším statkom. Sme vo veľkom súžení."