59. potomkov Šefatjových, Chatílových, Pócheretových z Cebáímu a Ámónových.
60. Všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva.
61. Títo prišli z Tél-Melachu, Tél-Charsy, Kerúb-Addónu a z Imméru, a nemohli uviesť svoju rodinu a pôvod, či pochádzajú z Izraela:
62. potomkovia Delajovi, Tóbijovi a Nekódovi, tých bolo šesťstoštyridsaťdva.
63. Z kňazov: potomkovia Chobajovi, Kócovi a Barzillajovi, ktorý si vzal ženu z dcér Barzillaja Gileádskeho a volal sa podľa ich mena.
64. Títo hľadali svoju listinu rodového záznamu, ale keď sa nenašla, boli vyhlásení za nevhodných na kňazskú službu.
65. Miestodržiteľ im povedal, že nesmú jesť z najsvätejších veci, kým nebude ustanovený kňaz pre opytovanie sa pomocou urím a tummím.
66. Celý zbor dovedna mal štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat ľudí
67. okrem otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem. Mali i dvestoštyridsaťpäť spevákov a speváčok.
68. Tiav mali štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisícsedemstodvadsať.
69. Niekoľkí z predákov rodín darovali na dielo: miestodržiteľ pridal k pokladom tisíc zlatých drachiem, päťdesiat čiaš na kropenie a päťstotridsať kňazských oblekov.
70. Z predákov rodín pridali k pokladu určenému na dielo dvadsaťtisíc zlatých drachiem a dvetisícdvesto mín striebra.
71. Toho, čo darovali ostatní z ľudu, bolo dvadsaťtisíc zlatých drachiem, dvetisíc mín striebra a šesťdesiatsedem kňazských oblekov.
72. Potom sa kňazi, levíti, vrátnici, speváci ako aj niektorí z ľudu, chrámoví nevoľníci i celý Izrael usadili vo svojich mestách. Keď prišiel siedmy mesiac, Izraelci boli už vo svojich mestách.