1. Zrazu sa strhlo veľké bedákanie ľudu a žien proti vlastným židovským súkmeňovcom.
2. Niektorí hovorili: Svojich synov a svoje dcéry dávame do zálohy, aby sme dostali obilie, najedli sa a ostali nažive.
3. Niektorí hovorili: Svoje polia, vinice a domy dávame do zálohy, aby sme dostali obilie v tomto hlade.
4. Boli aj takí, ktorí hovorili: Na svoje polia a vinice sme si požičali peniaze na daň kráľovi.
5. Naše telá sú predsa také ako telá našich súkmeňovcov a naši synovia sú ako ich synovia. A hľa, my musíme ujarmovať svojich synov a svoje dcéry ako otrokov - a niektoré z našich dcér sú už aj ujarmené, a my sme bezmocní, keďže naše polia a vinice patria iným.
6. Keď som počul ich bedákanie a tieto reči, vzplanul som veľkým hnevom.
7. Keď som pouvažoval o tom sám v sebe, vzal som na zodpovednosť šľachticov a predákov a povedal som im: Vy úžerníčite každý na úkor svojho brata. Nato som usporiadal proti nim veľké zhromaždenie
8. a povedal som im: My sme vykúpili svojich židovských bratov, ktorí boli predaní pohanom, nakoľko to od nás záviselo, vy však sami predávate svojich bratov, takže sa sami musia predávať nám. Nato umĺkli a nenašli slova.
9. Ďalej som povedal: Nepeknú vec robíte. Nechcete chodiť radšej v bázni pred naším Bohom, ako byť potupovaní našimi pohanskými nepriateľmi?
10. Ja, moji bratia i moji sluhovia im požičiavame peniaze i obilie. Od pusťme im tento dlh!
11. Vráťte im ešte dnes ich polia, vinice, olivy a domy, aj úroky z peňazí, obilia, muštu a oleja, čo ste im požičali.