31. Za ním opravoval Malkuja, jeden zo zlatníkov, až po dom chrámových nevoľníkov a kupcov pred bránou Mifkád až po rohovú hornú izbu.
32. Medzi rohovou hornou izbou a Ovčou bránou opravovali zlatníci a kupci.
33. Keď sa Sanballat dopočul, že staviame hradby, vzplanul hnevom a veľmi ho to mrzelo. Posmieval sa Židom
34. a povedal pred svojimi súkmeňovcami a samárskym vojskom: Čo to pripravujú títo bezmocní Židia? Dovolia im to? Budú môcť obetovať? Dokončia to za deň? Či oživia kamene z hromady zrúcanín? Veď sú spálené!
35. Ammónec Tóbija stál vedľa neho a povedal: Aj keď budujú, líška im zrúti kamennú hradbu, ak na ňu vyskočí.
36. Čuj, Bože náš, lebo sme padli do opovrhnutia. Vráť im ich potupovanie na ich hlavy a vydaj ich za korisť do krajiny, kde budú v zajatí.
37. Neprikrývaj ich previnenie a nedovoľ vytrieť ich hriech spred seba, lebo sa vyzývavo stavali voči tým, ktorí budovali.