12. Potom som v noci vstal, ja i niekoľko málo mužov so mnou. Ale nikomu som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho zvieraťa, na ktorom som jazdil.
13. V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány boli spálené.
14. Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému jazeru, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou.
15. "Preto som pešo vystupoval údolím za noci a skúmal hradby. Potom som sa obrátil a vošiel Údolnou bránou; tak som sa vrátil."
16. Ale predáci nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Židom: kňazom, šľachticom a predákom, ani ostatným robotníkom som totiž dovtedy nič neoznámil.
17. Potom som im povedal: Vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zborený a jeho brány sú spálené. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.
18. Potom som im rozprával o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi riekol. Nato povedali: Vzchopme sa a dajme do stavby. Potom priložili ruky k dobrému dielu.
19. Keď to počuli Sanballat Chórónsky, ammónsky sluha Tóbijá a Arab Gešem, posmievali sa nám, opovrhovali nami a vraveli: Do čoho sa to púšťate? Chystáte azda vzburu proti kráľovi?
20. "Nato som im odvetil: Sám nebeský Boh nám dá úspech, a my, Jeho služobníci, sa dáme do toho a budeme stavať; ale vy nemáte podiel, ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme."