1. V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Ammónec a Moábec nikdy nesmie vstúpiť do zhromaždenia Božieho,
2. "pretože Izraelcom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal; ale náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie."
3. Keď počuli zákon, oddelili od Izraela všetkých miešancov.
4. Predtým kňaz Eljášíb, ktorý bol nad komorami domu nášho Boha a bol príbuzný Tóbijovi,
5. zariadil mu veľkú komoru. Predtým tam ukladali pokrmové obete, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levítom, spevákom a vrátnikom, ako aj dávky pre kňazov.
6. Pri všetkom tom som nebol v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi, a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno.
7. Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú urobil Eljášíb - zariadil pre Tóbiju komoru na nádvorí domu nášho Boha -
8. veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce náčinie z komory.
9. Prikázal som očistiť komoru a znova tam vniesť náčinie Božieho domu, pokrmové obete a kadidlo.
10. Dozvedel som sa ďalej, že levítom sa neodovzdávali príslušné diely, preto sa službukonajúci levíti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.
11. Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesto.