10. "Ruky žien, čo bývali milosrdné,uvarili vlastné deti;ony sa im stali pokrmompri skaze dcéry môjho ľudu."
11. Hospodin dovŕšil svoju prchkosť,vylial páľavu svojho hnevu,zažal oheň na Sione,ktorý strávil jeho základy.
12. Neboli by verili králi zeme,ani všetci obyvatelia sveta,že protivník a nepriateľ môže vojsťdo brán Jeruzalema.
13. Stalo sa to pre hriechyjeho prorokov,pre viny jeho kňazov,ktorí v ňom prelievalikrv spravodlivých.
14. Blúdili po uliciach ako slepí,tak potrestaní krvou,že sa ľudia nemohli dotknúťich odevu.
15. Vyhnite sa: Nečistý!Privolávali si:Vyhnite sa, vyhnite, nedotýkajte sa!Keď sa tackajúc vzdialili,hovorili medzi pohanmi:Nemôžu tu ďalej bývať.
16. Sám Hospodin ich rozptýlil,nechce sa viac na nich dívať.Osoby kňazov si nectili,starcom nepreukazovali milosť.
17. "Naše oči sa vysiľovali,márne vyčkávajúc pomoc pre nás;zo svojej strážnej veževyzerali sme k národu,ktorý nás nezachránil."
18. Striehli na naše kroky,nemohli sme chodiťpo svojich uliciach.Priblížil sa náš koniec,naplnili sa naše dni,lebo prišiel náš koniec.
19. Nad nebeských orlovrýchlejší boli tí, čo nás hnali,nahnali nás do hôr,na púšti striehli na nás.
20. "Dych nášho života,pomazaný Hospodinov,chytený bol v ich jamách;o ňom sme hovorili:V jeho tieni budeme žiťmedzi národmi."