2. Pán bez milosti zničilvšetky príbytky Jákobove,vo svojej prchkosti zrúcalopevnenia judskej dcéry,zvrhol na zem, znesvätilkráľovstvo i jeho kniežatá.
3. "V pálčivom hneve zoťalvšetky rohy Izraela,odtiahol svoju pravicu,keď prišiel nepriateľ;v Jákobovi zažal plápolavý oheň,ktorý požieral všetko dookola."
4. "Napäl svoj luk ako nepriateľ,vzpriamila sa Jeho pravica;vraždila sťa protivník všetko,čo bolo vzácne očiamv stane dcéry Sion,ako oheň vylial svoju prchkosť."
5. Pán sa stal akoby nepriateľom,znivočil Izrael,znivočil všetky jeho paláce,skazil jeho pevnosti,rozmnožil dcére judskejsmútok i žiaľ.
6. Násilne skazil svoje obydlie,zničil svoj svätostánok.Hospodin v zabudnutie priviedolna Sionesviatok i deň odpočinku.Vo svojom karhajúcom hnevezavrhol kráľa i kňaza.
7. Zavrhol Pán svoj oltár,zaprel svoju svätyňu,nepriateľom do rúk vydalmúry svojich palácov.Hučali v dome Hospodinovomako v deň zhromaždenia.
8. "Hospodin si umienilzrúcať hradby dcéry Sion,roztiahol meraciu šnúrua nestiahol ruku od ničenia;zarmútil múry i hradby,zrúcali sa napospol."
9. "Do zeme vnorili sa jej brány,skazil, dolámal jej závory;jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi,kde nieto vyjavenia,ani jej proroci nedostávajúvidenie od Hospodina."
10. Na zemi sedia,mlčia starší dcéry Sion.Nasypali si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavu k zemi.
11. Oči mi hynú od sĺz,vrie to v mojom vnútri.Na zem sa mi vyliala pečeňpre skazu dcéry môjho ľudu,keď omdlievali dojčatá a nemluvňatána námestiach mesta.
12. Vraveli svojim matkám:Kde je obilie a víno?keď omdlievali ako ranenína námestiach mesta,keď vypúšťali dušuv náručiach svojich matiek.