10. "Preto ich ženy dám inýma ich polia dobyvateľom,lebo od najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví;od proroka až po kňazakaždý koná podvodne."
11. Povrchne liečia ranudcéry môjho ľudu,a vravia: Pokoj, pokoj!ale niet pokoja.
12. Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.
13. Chcem oberať ich úrodu- znie výrok Hospodinov -ale niet hrozna na réve,niet fíg na figovníku,aj jeho lístie uvädlo.Dal som im svoj zákon,a oni ho prestupovali.
14. Prečo sedíme? Zhromaždite saa poďme do opevnených miest,nech tam zahynieme,lebo Hospodin, Boh náš,dáva nám hynúťa napája nás jedovatou vodou,lebo sme zhrešili proti Hospodinovi.
15. Čakáme na pokoj- ale nič dobrého niet -a na čas uzdravenia,ale hľa, zdesenie.
16. Od Dánu počuť frkot jeho koní,hlasným erdžaním jeho konítrasie sa celá zem.Prídu a vyžerú krajinu,všetko, čoho je plná,mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.
17. Lebo hľa, posielam medzi váshady, vretenice,na ktoré nepôsobí zaklínanie,a poštípu vás- znie výrok Hospodinov.
18. Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,srdce mi je choré.
19. Krik dcéry môjho ľudu počuťširoko-ďaleko v krajine:Či nie je Hospodin na Sione?Či nie je na ňom jeho kráľ?Prečo ma popudzovalisvojimi rezbami,svojimi cudzími modlami?
20. Prešla žatva, pominulo leto,no nie sme zachránení.
21. Pre rany dcéry môjho ľuduzronený som,smútim, hrôza ma zachvátila.
22. Či nieto balzamu v Gileáde?Či tam nieto lekára?Veď prečo neprichádzauzdravenie dcéry môjho ľudu?
23. Kiežby mi hlava bolaprameňom vodya oči žriedlom sĺz,aby som dňom i nocou oplakávalpobitých dcéry môjho ľudu.