1. V tom čase - znie výrok Hospodinov - vyberú kosti kráľov Júdu, jeho kniežat, kňazov, prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov
2. "a porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým vojom neba, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, ktoré vyhľadávali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani ich nepochovajú; hnojom budú na roli."
3. A milšia bude smrť ako život všetkým, ktorí zostanú z tohto zlého pokolenia na každom mieste, kde som ich zahnal - znie výrok Hospodina mocností.
4. Povedz im: Takto vraví Hospodin:Ak niekto padne, či zase nevstane?Ak sa niekto odvráti,či sa späť nevráti?
5. Prečo odpadol tento ľud- Jeruzalem - v trvalej nevere?Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť.
6. Naslúchal a počul som:Nepravdu hovoria.Nik necíti ľútosť nad svojou zloboua nepovie: Čo som urobil?Všetci sa vo svojom behu odvracajúako kôň, čo sa rúti do boja.
7. Aj bocian v povetrí pozná svoj čas,hrdlička, lastovička i žeriavdodržiavajú čas svojho príchodu,avšak môj ľud nepoznáporiadok Hospodinov.
8. Ako môžete vravieť:Múdri sme,my máme zákon Hospodinov?Ale hľa, na klam ho zmenilolživé rydlo pisárov.
9. Na hanbu vyjdú mudrci,predesení budú a lapia ich.Hľa, opovrhlislovom Hospodinovým,na čo im bude ich múdrosť?
10. "Preto ich ženy dám inýma ich polia dobyvateľom,lebo od najmenšieho po najväčšiehovšetci sú ziskuchtiví;od proroka až po kňazakaždý koná podvodne."
11. Povrchne liečia ranudcéry môjho ľudu,a vravia: Pokoj, pokoj!ale niet pokoja.
12. Na hanbu vyšli,lebo ohavnosť páchali.Už ani stud necítia,ani hanbiť sa nevedia.Preto padnú s tými,ktorí musia padnúť,klesnú, keď ich navštívim- hovorí Hospodin.