27. Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho dopadli medzi zlodejmi, že si posmešne potriasal hlavou nad ním, kedykoľvek si o ňom hovoril?
28. Opustite mestá a bývajte v bralách,obyvatelia Moábu,buďte ako holubica,ktorá hniezdi nad ústím roklín.
29. Počuli sme o pýche Moábu,veľmi je pyšný,o jeho vysokomyseľnosti,pýche a nadutosti,o jeho namyslenom srdci.
30. Poznám jeho vypínavosť- znie výrok Hospodinov -nepravé sú jeho reči,nesprávne koná.
31. Preto kvílim nad Moábom,pre celý Moáb volám o pomoc,vzdychám pre mužovz Kír Chešbónu.
32. Viac ako Jazér oplakávam teba,ó, vinič Sibmy.Tvoje výhonky prerástli more,siahali až po Jazér.Do oberačky tvojho raného ovociaa hrozna vpadol pustošiteľ.
33. "Odňatá je radosť a plesaniezo sadu a z Moábu;odstránil som hrozno z kadí,nikto nebude lisovaťs radostným pokrikom;ich pokrik nebuderadostným pokrikom."
34. "Krik Chešbónu znie až po Eleále, až po Jahac; vydávajú svoj hlas od Cóaru po Chórónajim, po Eglat-Šelišijá; lebo aj vody Nimrímu budú púšťou."
35. Skoncujem v Moábe s tými - znie výrok Hospodinov - ktorí vystupujú na obetnú výšinu a kadia svojim bohom.
36. Preto vzlyká moje srdce nad Moábom ako flauta a moje srdce vzlyká nad mužmi Kír-Cheresu ako flauta. Pretože sa stratilo, čo si naodkladal.
37. Veď každá hlava je lysá a každá brada oholená, na všetkých rukách sú krvavé zárezy a na všetkých bedrách vrecovina.
38. "Na všetkých moábskych strechách a námestiach je samý žalospev; lebo som roztrieskal Moáb ako nádobu, v ktorej nikto nemá záľubu - znie výrok Hospodinov."