26. "Opojte ho, lebo sa vypínal nad Hospodina; nech sa Moáb váľa vo svojom vývratku, nech je aj on na posmech."
27. Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho dopadli medzi zlodejmi, že si posmešne potriasal hlavou nad ním, kedykoľvek si o ňom hovoril?
28. Opustite mestá a bývajte v bralách,obyvatelia Moábu,buďte ako holubica,ktorá hniezdi nad ústím roklín.
29. Počuli sme o pýche Moábu,veľmi je pyšný,o jeho vysokomyseľnosti,pýche a nadutosti,o jeho namyslenom srdci.
30. Poznám jeho vypínavosť- znie výrok Hospodinov -nepravé sú jeho reči,nesprávne koná.
31. Preto kvílim nad Moábom,pre celý Moáb volám o pomoc,vzdychám pre mužovz Kír Chešbónu.
32. Viac ako Jazér oplakávam teba,ó, vinič Sibmy.Tvoje výhonky prerástli more,siahali až po Jazér.Do oberačky tvojho raného ovociaa hrozna vpadol pustošiteľ.
33. "Odňatá je radosť a plesaniezo sadu a z Moábu;odstránil som hrozno z kadí,nikto nebude lisovaťs radostným pokrikom;ich pokrik nebuderadostným pokrikom."
34. "Krik Chešbónu znie až po Eleále, až po Jahac; vydávajú svoj hlas od Cóaru po Chórónajim, po Eglat-Šelišijá; lebo aj vody Nimrímu budú púšťou."
35. Skoncujem v Moábe s tými - znie výrok Hospodinov - ktorí vystupujú na obetnú výšinu a kadia svojim bohom.
36. Preto vzlyká moje srdce nad Moábom ako flauta a moje srdce vzlyká nad mužmi Kír-Cheresu ako flauta. Pretože sa stratilo, čo si naodkladal.
37. Veď každá hlava je lysá a každá brada oholená, na všetkých rukách sú krvavé zárezy a na všetkých bedrách vrecovina.