17. Prejavte mu ľútosť,všetci jeho susedia,všetci, ktorí poznáte jeho meno!Hovorte: Ako sa zlomila silná palica,nádherná berla!
18. Zostúp zo svojej slávya seď o smäde,obyvateľka Dibónu,lebo prišiel na teba ničiteľ Moábu,skazil tvoje opevnené mestá.
19. Postav sa k ceste a vyzeraj,obyvateľka Aróéru!Spytuj sa utečenca i utečenky,povedz: Čo sa stalo?
20. Na hanbu vyšiel Moáb,lebo je zlomený, kvíľte a kričte,oznámte v Arnóne,že Moáb je spustošený.
21. Prišiel súd na kraj Roviny, na Chólón, Jahcu a Méfáat,
22. na Dibón, Nebó a Bét-Diblátajim,
23. na Kirjátajim, Bét-Gámúl a Bét-Meón,
24. na Kerijót, Bocru a na všetky ďaleké i blízke mestá Moábu.
25. Odťatý je roh Moábua zlomené je jeho rameno- znie výrok Hospodinov.
26. "Opojte ho, lebo sa vypínal nad Hospodina; nech sa Moáb váľa vo svojom vývratku, nech je aj on na posmech."
27. Či ti nebol Izrael na posmech? Či ho dopadli medzi zlodejmi, že si posmešne potriasal hlavou nad ním, kedykoľvek si o ňom hovoril?
28. Opustite mestá a bývajte v bralách,obyvatelia Moábu,buďte ako holubica,ktorá hniezdi nad ústím roklín.
29. Počuli sme o pýche Moábu,veľmi je pyšný,o jeho vysokomyseľnosti,pýche a nadutosti,o jeho namyslenom srdci.
30. Poznám jeho vypínavosť- znie výrok Hospodinov -nepravé sú jeho reči,nesprávne koná.
31. Preto kvílim nad Moábom,pre celý Moáb volám o pomoc,vzdychám pre mužovz Kír Chešbónu.