1. "O Moábsku.Takto vraví Hospodin mocností,Boh Izraela:Beda Nébu, lebo je spustošený;na hanbu vyšlo, dobyté je Kirjátajim!V hanbe je strmý hrad a zrúcaný."
2. Nie je už pýchou Moábu.V Chešbóne snovali proti nemu zlé.Poďte, vykynožme ho,aby nebol národom.Aj ty onemieš, Madmén,meč príde za tebou.
3. Z Chórónajimu znie volanie o pomoc:Spustošenie a veľká skaza.
4. Roztrieskaný je Moáb,jeho maličkí kričia o pomoc.
5. Lebo luchitskou strminouvystupujú s plačom.Lebo na Chórónajimskom svahupre skazu počuť volanie o pomoc.
6. Utečte, zachráňte si života budete ako borievka na púšti.
7. Keďže si dúfal vo svoje dielaa poklady, aj teba dobyjú,a Kemóš pôjde do zajatiaaj so svojimi kňazmi a kniežatami.
8. "A pustošiteľ vniknedo každého mesta;nijaké mesto sa nezachráni;údolie zhyniea spustne pláň,ako povedal Hospodin."
9. Dajte Moábu krídla,nech voľne odletí!Jeho mestá stanú sa púšťou,nikto nebude v nich bývať.
10. Prekliaty, kto s nedbalosťou konádielo Hospodinovo,a prekliaty, kto zdržuje svoj mečod krvi.
11. "Bez starosti bol Moábod svojej mladosti,spočíval ako vínona svojich kvasniciach,neprelievali ho z nádoby do nádoby,ani do zajatia nemusel ísť;preto si zachoval vlastnú chuť,ani vôňa sa mu nezmenila."
12. Preto, hľa, prichádzajú dni,- znie výrok Hospodinov -keď mu pošlem prelievačov,ktorí ho prelejú,jeho nádoby vyprázdniaa jeho krčahy roztrepú.