7. Teraz takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe, že musí byť u vás vykynožený z Júdu muž i žena, dieťa i nemluvňa, aby z vás neostal ani zvyšok?
8. Popudzujete ma dielom svojich rúk, kadíte iným bohom v Egypte, do ktorého prichádzate bývať ako cudzinci, aby ste boli vykynožení a aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme.
9. Zabudli ste na zlé skutky svojich otcov, na zlé skutky judských kráľov, na zlé skutky ich žien i na zlé skutky vašich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema?
10. Nepokorili sa ani do dnešného dňa, nebáli sa a nechodili podľa môjho učenia a podľa mojich ustanovení, ktoré som predložil vám i vašim otcom.
11. Preto takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ajhľa, obraciam svoju tvár proti vám na záhubu, aby som vykynožil celého Júdu.
12. "A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa pobral odísť do Egypta, aby tam býval. V Egypte bude s nimi úplný koniec, padnú mečom a hladom. Pohynú malí i veľkí; mečom a hladom pomrú a budú kliatbou a hrôzou, zlorečením a potupou."
13. Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, mečom, hladom a morom, ako som potrestal Jeruzalem.
14. Vo zvyšku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nebude nikto, kto sa zachráni, alebo kto utečie. Nemôžu sa vrátiť do Judska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Nevrátia sa, iba ak niekoľko utečencov.
15. Vtedy takto odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadili iným bohom, i všetky ženy, ktoré stáli ako veľké zhromaždenie so všetkým ľudom, bývajúcim v Egypte a v Patróse: