17. Ale rozhodne budeme plniť všetko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, ako sme robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtosti, dobre nám bolo a pohromu sme nezažili.
18. Odvtedy však, čo sme prestali kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, trpíme nedostatkom vo všetkom a hynieme mečom a hladom.
19. A ak my kadíme kráľovnej nebies a obetujeme jej úliatby, či jej robíme obetné koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliatby bez vedomia svojich mužov?
20. Ale Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom i ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali:
21. Naopak, Hospodin sa rozpomenul práve na to kadidlo, ktoré ste obetovali po judských mestách a na jeruzalemských uliciach vy, vaši otcovia, vaši králi a kniežatá i pospolitý ľud, a dotklo sa Mu to srdca,
22. takže Hospodin už nemohol ďalej znášať vaše zlé skutky a ohavnosti, ktoré ste páchali. Preto sa stala vaša krajina zboreniskom, predmetom hrôzy a kliatby, bez obyvateľov, ako je aj dnes.
23. Pretože ste kadili a hrešili proti Hospodinovi, nepočúvali ste Jeho hlas a nechodili ste podľa Jeho učenia, podľa Jeho ustanovení a svedectiev, stihla vás táto pohroma, ako je to dnes.
24. Ďalej povedal Jeremiáš všetkému ľudu i všetkým ženám: Počujte slovo Hospodinovo, vy všetci z Júdu, ktorí ste v Egypte:
25. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Vy i vaše ženy ste to vyslovili vlastnými ústami a svojimi rukami ste splnili, čo hovoríte: Rozhodne budeme plniť svoje sľuby, ktoré sme urobili, a budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby. Nuž uskutočňujte svoje sľuby!