17. Ale rozhodne budeme plniť všetko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, ako sme robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtosti, dobre nám bolo a pohromu sme nezažili.
18. Odvtedy však, čo sme prestali kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, trpíme nedostatkom vo všetkom a hynieme mečom a hladom.
19. A ak my kadíme kráľovnej nebies a obetujeme jej úliatby, či jej robíme obetné koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliatby bez vedomia svojich mužov?
20. Ale Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom i ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali: