12. "A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa pobral odísť do Egypta, aby tam býval. V Egypte bude s nimi úplný koniec, padnú mečom a hladom. Pohynú malí i veľkí; mečom a hladom pomrú a budú kliatbou a hrôzou, zlorečením a potupou."
13. Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, mečom, hladom a morom, ako som potrestal Jeruzalem.
14. Vo zvyšku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nebude nikto, kto sa zachráni, alebo kto utečie. Nemôžu sa vrátiť do Judska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Nevrátia sa, iba ak niekoľko utečencov.
15. Vtedy takto odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadili iným bohom, i všetky ženy, ktoré stáli ako veľké zhromaždenie so všetkým ľudom, bývajúcim v Egypte a v Patróse:
16. V tom, čo si nám hovoril v mene Hospodinovom, ťa neposlúchneme.
17. Ale rozhodne budeme plniť všetko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, ako sme robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtosti, dobre nám bolo a pohromu sme nezažili.
18. Odvtedy však, čo sme prestali kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, trpíme nedostatkom vo všetkom a hynieme mečom a hladom.
19. A ak my kadíme kráľovnej nebies a obetujeme jej úliatby, či jej robíme obetné koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliatby bez vedomia svojich mužov?