1. Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi o všetkých Júdejcoch, bývajúcich v Egypte v Migdóle, Tachpanchese, Memfise a v Patróse:
2. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela. Videli ste všetku pohromu, ktorú som uviedol na Jeruzalem i na všetky judské mestá. Dnes sú, hľa, zrúcaniskom, a niet v nich obyvateľov
3. "pre ich nešľachetnosť, ktorú páchali, keď ma hnevali tým, že šli kadiť a slúžiť iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši otcovia;"
4. hoci som posielal k vám stále svojich služobníkov, prorokov s odkazom: Nepáchajte túto ohavnosť, ktorú nenávidím.
5. Ale neposlúchli, ani nepočúvali, aby sa odvrátili od svojej nešľachetnosti a nekadili iným bohom.
6. Preto sa vyliala moja prchkosť a môj hnev vzbĺkol v judských mestách i na uliciach Jeruzalema, takže sa stali zboreniskom a púšťou, ako sú dnes.
7. Teraz takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Prečo konáte také veľké zlo sami proti sebe, že musí byť u vás vykynožený z Júdu muž i žena, dieťa i nemluvňa, aby z vás neostal ani zvyšok?
8. Popudzujete ma dielom svojich rúk, kadíte iným bohom v Egypte, do ktorého prichádzate bývať ako cudzinci, aby ste boli vykynožení a aby ste sa stali kliatbou a potupou medzi všetkými národmi zeme.
9. Zabudli ste na zlé skutky svojich otcov, na zlé skutky judských kráľov, na zlé skutky ich žien i na zlé skutky vašich žien, ktoré páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema?
10. Nepokorili sa ani do dnešného dňa, nebáli sa a nechodili podľa môjho učenia a podľa mojich ustanovení, ktoré som predložil vám i vašim otcom.
11. Preto takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ajhľa, obraciam svoju tvár proti vám na záhubu, aby som vykynožil celého Júdu.
12. "A schytím zvyšok Júdu, ktorý sa pobral odísť do Egypta, aby tam býval. V Egypte bude s nimi úplný koniec, padnú mečom a hladom. Pohynú malí i veľkí; mečom a hladom pomrú a budú kliatbou a hrôzou, zlorečením a potupou."
13. Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, mečom, hladom a morom, ako som potrestal Jeruzalem.
14. Vo zvyšku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nebude nikto, kto sa zachráni, alebo kto utečie. Nemôžu sa vrátiť do Judska, hoci z tej duše túžia vrátiť sa a bývať tam. Nevrátia sa, iba ak niekoľko utečencov.
15. Vtedy takto odpovedali Jeremiášovi všetci mužovia, ktorí vedeli, že ich ženy kadili iným bohom, i všetky ženy, ktoré stáli ako veľké zhromaždenie so všetkým ľudom, bývajúcim v Egypte a v Patróse:
16. V tom, čo si nám hovoril v mene Hospodinovom, ťa neposlúchneme.
17. Ale rozhodne budeme plniť všetko, ako sme sľúbili, že budeme kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, ako sme robievali my, naši otcovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali chleba do sýtosti, dobre nám bolo a pohromu sme nezažili.
18. Odvtedy však, čo sme prestali kadiť kráľovnej nebies a obetovať jej úliatby, trpíme nedostatkom vo všetkom a hynieme mečom a hladom.
19. A ak my kadíme kráľovnej nebies a obetujeme jej úliatby, či jej robíme obetné koláče, majúce jej podobu, a obetujeme jej úliatby bez vedomia svojich mužov?
20. Ale Jeremiáš povedal všetkému ľudu, mužom i ženám a všetkým ľuďom, ktorí mu tak odpovedali:
21. Naopak, Hospodin sa rozpomenul práve na to kadidlo, ktoré ste obetovali po judských mestách a na jeruzalemských uliciach vy, vaši otcovia, vaši králi a kniežatá i pospolitý ľud, a dotklo sa Mu to srdca,