7. Zo svojej húšťavy vystúpil leva zhubca národov sa pohol,vyšiel zo svojho miesta,aby z tvojej krajiny urobil púšť.Tvoje mestá sa rozpadnú,budú bez obyvateľov.
8. Preto pripášte si vrecovinu,nariekajte a kvíľte,lebo pálčivý hnev Hospodinovsa neodvrátil od nás.
9. V ten deň- znie výrok Hospodinov -zmizne odvaha kráľaaj odvaha kniežat,predesení budú kňazia proroci užasnú.
10. Vtedy povedia:Ach, Hospodine, Pane,naozaj veľmi sa sklamaltento ľud a Jeruzalem,keď si hovoril: Budete mať pokoj!a zatiaľ meč siaha na život.
11. V tom čase povediatomuto ľudu a Jeruzalemu:Horúci vietor z holí valí sa z púštepriamo k dcére môjho ľudu,nie, aby previal a precúdil.
12. "Vietor prisilný to pre nich;na môj rozkaz príde.Teraz aj ja vynesiem rozsudkynad nimi!"
13. "Zdvihne sa ako oblakya jeho vozy ako povíchrica,jeho kone sú rýchlejšie ako orly;beda nám; sme zničení!"
14. Umy si srdce od zla, Jeruzalem,aby si sa zachránil.Dokedy budeš prechovávať v sebesvoje nešľachetné úmysly?
15. Veď počuj! Z Dánu podávajú správua skazu hlásajú z pohoria Efrajim.
16. Pripomínajte národom,zvestujte Jeruzalemu:Obliehatelia prichádzajúz ďalekej krajinya ozývajú sa proti mestám judským.
17. Sťa poľní strážcovia sú okolo neho,lebo mne sa priečil- znie výrok Hospodinov.
18. Tvoje cesty a tvoje skutkyti to spôsobili,pre tvoje zlo je to trpkéa zachvacuje ti to srdce.
19. Hruď moja, hruď moja,bolesťou sa zvíjam!Ó, steny môjho srdca!Srdce sa vo mne búri,nemôžem mlčať,lebo ja počujem zvuk trúby,vojnový poplach.
20. "Skazu za skazou hlásia,lebo hynie celá krajina;zrazu pustnú moje šiatre,v okamihu moje stanové závesy."
21. Dokedy mám vidieť zástavua počuť hlahol trúby?
22. Veď bláznivý je môj ľud,nepoznáva ma.Sú to pochabí synovia,a nie sú rozumní.Múdri sú na to, aby zle robili,ale dobre konať nevedia.
23. "Pozrel som na zem,a hľa, beztvárna je a pustá;aj na nebesá, ale ich svetla nebolo."
24. Pozrel som na vrchy,a hľa, chveli sa,i všetky kopce sa klátili.