16. Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi!
17. Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania?
18. A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy.
19. Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste!
20. Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi.
21. Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa.
22. "Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň."
23. Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok.
24. A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty.
25. Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich.
26. Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl.
27. Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi:
28. Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil.
29. A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty si spálil tento zvitok a povedal si: Prečo si naň napísal: Istotne pritiahne babylonský kráľ a zničí túto krajinu a vykynoží v nej ľud i zvieratá?