3. Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď,ale ty si mala čeloako žena neviestka,nechcela si sa červenať.
4. Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče,Ty snúbencom si mojej mladosti.
5. Či sa naveky bude hnevaťa navždy prechovávať hnev?Tak si hovorila, ale zlo si páchala,koľko si vládala.
6. Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7. "Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla."
8. Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona.
9. Znesvätila celú krajinu svojím krikľavým smilstvom a cudzoložila s kameňom i drevom.
10. Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov.
11. Vtedy mi riekol Hospodin: Odpadlíčka, Izrael, sa ukázala spravodlivejšia ako Nevernica, Júda.
12. Choď, krič tieto slová na sever a volaj:Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael!- znie výrok Hospodinov -moja tvár sa nebude mračiť na vás,lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov -nebudem sa hnevať naveky.