18. Preto takto vraví Hospodino Jojákímovi,Joziášovom synovi, judskom kráľovi:Nebudú ho oplakávať:Ach, brat môj! Ach, sestra moja!Nebudú ho oplakávať:Ach, pane! Ach, veličenstvo!
19. Pripravia mu oslí pohreb,vyvlečú ho a pohodiavonku za bránami Jeruzalema.
20. Vystúp na Libanon a kriča na Bášáne hlasno volaj,vykrikuj z Abárímu,lebo sú rozdrvenívšetci tvoji priatelia.
21. "Prihováral som sa ti,keď sa ti dobre vodilo;povedal si: Nechcem počuť.To býval tvoj spôsob od mladosti,že si nedal na môj hlas."
22. Vietor bude pásťvšetkých tvojich pastierov,a tvoji priatelia pôjdu do zajatia.Vtedy sa sklameš a zahanbíšpre všetku svoju zlobu.
23. Obyvateľka Libanonu,čo hniezdiš na cédroch,ako budeš stenať,keď raz prídu bôle na tebaako kŕče na rodičku!
24. Akože žijem - znie výrok Hospodinov - keby judský kráľ Konja, syn Jojákímov, bol aj pečatným prsteňom na mojej pravej ruke: predsa ťa strhnem odtiaľ
25. a vydám do rúk tých, ktorí ti siahajú na život, a do rúk tých, pred ktorými sa strachuješ - do rúk babylonského kráľa Nebúkadneraca a Chaldejcov -
26. a odhodím teba i tvoju matku, ktorá ťa zrodila, do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, tam zomriete.
27. Nevrátia sa však do krajiny, do ktorej sa túžia navrátiť.
28. Či tento muž Konja je opovrhnutourozbitou nádobou,alebo neobľúbeným náčiním?Prečo sú odhodeníon i jeho potomstvo,a odvrhnutí do krajiny,ktorú nepoznajú?
29. Krajina, Krajina, Krajina,počuj slovo Hospodinovo!
30. Takto vraví Hospodin:Zapíšte tohto muža ako bezdetného,človeka, čo nemá za svojho životaúspech,lebo nikomu z jeho potomstvasa nepodarísedieť na tróne Dávidovoma vládnuť ešte nad Júdom.