1. Ale Hospodin mi riekol: Keby aj sám Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, nebudem naklonený tomuto ľudu. Pošli ich odo mňa, nech odídu!
2. A keď sa ťa opýtajú: Kam máme ísť? odpovedz im: Takto vraví Hospodin:Kto patrí smrti, na smrť,kto patrí meču, pod meč,kto patrí hladu, do hladu,kto patrí zajatiu, do zajatia.
3. "Nasadím proti nim štyri príbuzné veci - znie výrok Hospodinov: meč, aby vraždil; psov, aby trhali; nebeských vtákov a poľnú zver, aby žrali a hubili."
4. Dám ich ako dôvod k úžasu vo všetkých kráľovstvách zeme za to, čo judský kráľ Menašše, syn Ezechiášov, porobil v Jeruzaleme.
5. Kto bude mať súcit s tebou,Jeruzalem?Kto ťa poľutuje?Kto zabočí k tebe opýtať sa,či sa máš dobre?
6. "Ty si ma zavrhol- znie výrok Hospodinov -odvrátil si sa mi chrbtom;nuž vystrel som ruku proti tebea zničím ťa,unavil som sa zľutovávať."
7. Vejačkou som ich previalv bránach krajiny.Obral som o deti,zahubil som svoj ľud,pretože sa neodvrátil od svojich ciest.
8. "Ich vdovy sa mi rozmnožili viacako piesok mora;na matky mladých ľudísom priviedol pustošiteľanapoludnie;zrazu som na nich spustilhrôzu a zdesenie."
9. Omdlela rodička siedmich synov,vydýchla dušu,zašlo jej slnko ešte za dňa,sklamaná je a zahanbená.Ich zvyšok vydám meču napospaspred ich nepriateľmi- znie výrok Hospodinov.
10. Beda mi, matka moja,že si ma zrodila,muža sporu a sváru pre celú krajinu.Nepožičiaval som,ani mne nepožičiavali,predsa ma všetci preklínajú.
11. Nech sa tak stane, Hospodine,ak som Ti čo najlepšie neslúžil,ak som na Teba nenaliehalza nepriateľav čase jeho nešťastia a súženia.
12. Či možno zlámať železo,železo zo severu, a bronz?
13. Tvoje bohatstvo a pokladyvydám na lúpežbez kúpnej ceny,a to pre všetky tvoje hriechyna celom tvojom území.
14. Donútim ťa slúžiťtvojim nepriateľomv krajine, ktorú nepoznáš,lebo mojím hnevom vznietil sa oheň,ktorý bude večne horieť.
15. "Ty to vieš, Hospodine;rozpomeň sa na mňa a ujmi sa ma,pomsti sa za mňana mojich prenasledovateľocha nenič ma tým, že im zhovievaš.Vedz, že pre Tebaznášam pohanenie."
16. Keď sa vyskytli Tvoje slová,zjedol som ich,Tvoje slová boli mi radosťoua útechou môjmu srdcu.Veď Tvoje meno nosím,ó Hospodine, Bože mocností.
17. "Nesedával som v kruhu žartujúcicha nejasal som;pre Tvoju ruku sedím osamelý,lebo si ma naplnil svojím hnevom."