4. Dokedy má trúchliť krajinaa vädnúť všetka poľná zeleň?Pre zlobu jej obyvateľovmiznú zvieratá i vtáky,lebo tamtí si povrávajú:On nevidí, ako sa to s nami skončí.
5. Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa,ako sa budeš pretekať s koňmi?Ak sa len v pokojnej krajinecítiš bezpečne,čo si počneš v húšťave Jordánu?
6. "Veď už tvoji bratia i dom tvojho otcasa voči tebe zradne zachovali,aj oni na plné hrdlo kričia za tebou;never im,keď sa ti láskavo privrávajú."
7. Opustil som svoj dom,zavrhol som svoje dedičstvo,miláčika svojej duše som vydaldo moci jeho nepriateľov.
8. Moje dedičstvo je pre mňaako lev v lese:pozdvihlo proti mne svoj hlas,preto ho nenávidím.
9. Či mi je moje dedičstvostrakatým vtákom,že okolité jastraby sú proti nemu?Nože,zhromaždite všetku poľnú zver,berte sa k pokrmu!
10. Mnohí pastieri kazili mi vinicu,pošliapali môj diel,môj rozkošný diel obrátilina úžasnú púšť.
11. "Zmenili ho na púšť;spustošený trúchli predo mnou.Spustošená je celá krajina,no nikto si to k srdcu neberie."
12. Na všetky holé kopce na púštiprichodia ničitelia,lebo Hospodin má meč,ktorý požieraod jedného konca krajiny po druhý,nijaké telo nemá pokoj.
13. Pšenicu siali, ale tŕne žali,namáhali sa bez úžitku.Na hanbu vyjdú so svojou úrodoupre prudký hnev Hospodinov.
14. Takto vraví Hospodin o všetkých mojich zlých susedoch, ktorí sa dotkli dedičstva, čo som dal do vlastníctva svojmu ľudu izraelskému: Ajhľa, vytrhnem ich z pôdy a dom Júdov vytrhnem spomedzi nich.
15. Ale potom, keď ich vytrhnem, znova sa zľutujem nad nimi a vrátim ich, každého k jeho dedičstvu a každého do jeho krajiny.
16. Ak sa naozaj naučia ceste môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: Žije Hospodin! - ako oni naučili môj ľud prisahať na Baala - budú postavení uprostred môjho ľudu.