1. Ty si v práve, Hospodine,keď sa Ti sťažujem,a predsa chcem hovoriť s Tebouo práve:Prečo je cesta bezbožných úspešnáa pokojne žijú všetci,čo sa dopúšťajú zrady?
2. Zasadil si ich a zakorenili sa,rastú, aj ovocie donášajú.Blízky si ich ústam,ale ďaleký ich srdcu.
3. Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš maa skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe.Odlúč ich ako ovce na zabitiea oddeľ ich na deň zabíjania.
4. Dokedy má trúchliť krajinaa vädnúť všetka poľná zeleň?Pre zlobu jej obyvateľovmiznú zvieratá i vtáky,lebo tamtí si povrávajú:On nevidí, ako sa to s nami skončí.
5. Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa,ako sa budeš pretekať s koňmi?Ak sa len v pokojnej krajinecítiš bezpečne,čo si počneš v húšťave Jordánu?
6. "Veď už tvoji bratia i dom tvojho otcasa voči tebe zradne zachovali,aj oni na plné hrdlo kričia za tebou;never im,keď sa ti láskavo privrávajú."
7. Opustil som svoj dom,zavrhol som svoje dedičstvo,miláčika svojej duše som vydaldo moci jeho nepriateľov.
8. Moje dedičstvo je pre mňaako lev v lese:pozdvihlo proti mne svoj hlas,preto ho nenávidím.
9. Či mi je moje dedičstvostrakatým vtákom,že okolité jastraby sú proti nemu?Nože,zhromaždite všetku poľnú zver,berte sa k pokrmu!
10. Mnohí pastieri kazili mi vinicu,pošliapali môj diel,môj rozkošný diel obrátilina úžasnú púšť.
11. "Zmenili ho na púšť;spustošený trúchli predo mnou.Spustošená je celá krajina,no nikto si to k srdcu neberie."
12. Na všetky holé kopce na púštiprichodia ničitelia,lebo Hospodin má meč,ktorý požieraod jedného konca krajiny po druhý,nijaké telo nemá pokoj.
13. Pšenicu siali, ale tŕne žali,namáhali sa bez úžitku.Na hanbu vyjdú so svojou úrodoupre prudký hnev Hospodinov.