1. Ty si v práve, Hospodine,keď sa Ti sťažujem,a predsa chcem hovoriť s Tebouo práve:Prečo je cesta bezbožných úspešnáa pokojne žijú všetci,čo sa dopúšťajú zrady?
2. Zasadil si ich a zakorenili sa,rastú, aj ovocie donášajú.Blízky si ich ústam,ale ďaleký ich srdcu.
3. Ale Ty, Hospodine, poznáš a vidíš maa skúmaš moje zmýšľanie voči Tebe.Odlúč ich ako ovce na zabitiea oddeľ ich na deň zabíjania.
4. Dokedy má trúchliť krajinaa vädnúť všetka poľná zeleň?Pre zlobu jej obyvateľovmiznú zvieratá i vtáky,lebo tamtí si povrávajú:On nevidí, ako sa to s nami skončí.
5. Ak si bežal s pešiakmi, a unavili ťa,ako sa budeš pretekať s koňmi?Ak sa len v pokojnej krajinecítiš bezpečne,čo si počneš v húšťave Jordánu?
6. "Veď už tvoji bratia i dom tvojho otcasa voči tebe zradne zachovali,aj oni na plné hrdlo kričia za tebou;never im,keď sa ti láskavo privrávajú."
7. Opustil som svoj dom,zavrhol som svoje dedičstvo,miláčika svojej duše som vydaldo moci jeho nepriateľov.
8. Moje dedičstvo je pre mňaako lev v lese:pozdvihlo proti mne svoj hlas,preto ho nenávidím.
9. Či mi je moje dedičstvostrakatým vtákom,že okolité jastraby sú proti nemu?Nože,zhromaždite všetku poľnú zver,berte sa k pokrmu!
10. Mnohí pastieri kazili mi vinicu,pošliapali môj diel,môj rozkošný diel obrátilina úžasnú púšť.
11. "Zmenili ho na púšť;spustošený trúchli predo mnou.Spustošená je celá krajina,no nikto si to k srdcu neberie."