10. Prekroč svoju krajinu ako Níl,dcéra Taršíš, prístavu už niet!
11. Hospodin vystrel svoju rukuna more,otriasol kráľovstvami,vydal rozkaz o Kanaáne,aby spustošili jeho pevnosti.
12. Riekol: Nejasaj už,zhanobená panna, dcéra Sidón!Vstaň, prejdi na Cyprus,ani tam nenájdeš pokoj.
13. Ajhľa, krajina Chaldejcov! Tento ľud, a nie Asýria, určil Týrus pre stepnú zver. Postavil proti nemu obliehacie veže, zrúcal jeho paláce a obrátil ho na trosky.
14. Kvíľte, taršíšske lode,lebo je spustošená vaša pevnosť!
15. V tom čase zabudni na Týrus na sedemdesiat rokov ako na dni jedného kráľa. Po sedemdesiatich rokoch bude s Týrom, ako hovorí pieseň pre neviestku:
16. Vezmi citaru, obíď mesto,zabudnutá neviestka!Dobre hraj, veľa spievaj,aby si spomenuli na teba.
17. Po sedemdesiatich rokoch Hospodin navštívi Týrus, a ten sa vráti k svojej mzde za smilstvo a bude smilniť so všetkými kráľovstvami na povrchu zeme.
18. "Ale jeho zisk a mzda za smilstvo stane sa svätým vlastníctvom Hospodinovým; nebude sa hromadiť ani ukladať, ale bude patriť tým, ktorí bývajú pred Hospodinom, aby sa dosýta najedli a dobre obliekali."