1. Výrok o prímorskej púšti.Ako sa víchrice valia po Negebe,prichádza to z púšte,z hroznej krajiny.
2. Tvrdé videnie mi bolo oznámené:Lupič lúpi, zhubca hubí!Elám, vystúp! Médsko, obliehaj!Zastavím všetko vzdychanie.
3. Preto sú moje bedrá plné bolesti,zachvacujú ma kŕčeako kŕče rodičky.Zdesený som počúvaním,zmätený som videním.
4. Myseľ mi zlyháva,zmocňuje sa ma hrôza,súmrak, po ktorom som túžil,zmenil sa mi na postrach.
5. Prikrývajú stôl, prestierajú obrusy,jedia a pijú.Povstaňte, kniežatá!Natrite štíty olejom!
6. Lebo takto mi vraví Pán:Choď, postav hliadku!Nech oznámi, čo uvidí!
7. Ak uzrie jazdcov, záprahy koní,jazdcov na osloch,jazdcov na ťavách,nech pozorne, veľmi pozorne načúva!
8. Vtedy ten, čo videl, zvolal:Na pozorovateľni stojím,Pane, stále cez deň,na stráži som postavený celé noci.