1. Pošlite jahňatá vládcovi krajiny od Sely cez púšťk vrchu dcéry Sion!
2. Vtedy budú dcéry Moábskapri brodoch Arnónupodobné odletujúcim vtákomvyplašeným z hniezda.
3. "Daj radu, urob rozhodnutie,svoj tieň obráť na nocza jasného poludnia;ukry zahnanýcha uprchlíkov nevyzraď!"
4. Nech sa zdržujú pri tebeako hostia zahnaní Moábci,buď im skrýšou pred ničiteľom.Keď prestane útlaka skončí sa pustošenie,preč bude z krajiny ten, čo deptá.
5. Trón bude upevnený dobrotou,verne bude na ňom sedieťv stane Dávidovomsudca, ktorý hľadá právoa vyniká spravodlivosťou.
6. "Počuli sme o pýche Moábu;veľmi bol pyšný;o jeho nadutosti, pýche i prchkosti,o jeho prázdnom chvastaní sa."
7. Preto kvíliť bude Moáb,pre Moábsko každý bude kvíliť.Vzdychať budete celkom zdrveníza hroznovými koláčmiKír Charesetu.
8. Lebo zvädli stráne chešbónske,viniče Sibmy.Páni národov pozrážali jeho strapce,ktoré siahali po Jaezér,pnuli sa na púšť,jeho výhonky sa stlalia prenikali k moru.
9. "Preto oplakávam vinice Sibmyplačom Jaezéra;kropím ťa svojimi slzami,Chešbón a Eleále.Lebo pri tvojej oberačke a žatveodpadol radostný jasot."
10. "Odňatá je radosťa veselosť z ovocného sadua vo viniciach nebudú jasaťani veseliť sa.Lisovač nebude lisovať víno v lisoch;ukončil som radostný jasot."
11. Preto je moje vnútro rozochvenépre Moáb sťa citaraa moje srdce pre Kír Cheres.