4. On žiari ako svetlo,lúče Mu z ruky šľahajú,a tým je zahalená Jeho moc.
5. Pred Jeho tvárou kráča mora vzápätí za Ním ide nákaza.
6. "Zastane, premeriava zem,pozrie - a pohne národmi.Rozpadnú sa večné vrchy,sklonia sa odveké kopce;Jemu patria cesty večnosti."
7. Stany Kúšanu vidím v nešťastí,trasú sa šiatre Midjánska.
8. Či proti riekam, Hospodine,či proti riekam planie Tvoj hnev?Či proti moru je Tvoje rozhorčenie,keď sa nesieš na svojich koňocha na svojich víťazných vozoch?
9. Tvoj luk je pripravený.Tvoj tulec je naplnený šípmi. Sela.Riekami brázdil si zem.
10. Vrchy Ťa vidiaa zvíjajú sa v bolestiach,záplava vôd sa valí,hlbina vydala svoj hlas,vysoko dvíha svoje ruky.
11. Slnko a mesiaczostali vo svojom obydlí,miznú pri svetle Tvojich šípov,pri bleskovom jase Tvojho oštepu.
12. V prchkosti kráčaš po zemia v hneve šliapeš národy.
13. "Vyjdeš na pomoc svojmu ľudu,na pomoc svojmu pomazanému;zrazíš strechu z domu nešľachetníka,obnažíš základ až na skalu. Sela."
14. Vlastným šípomprebodneš hlavy jeho vládcov,ktorí sa prihnali vo svojej pýche,aby nás rozptýlili,akoby šli zhltnúť bedárav jeho skrýši.
15. Ty vkročíš so svojimi koňmi na morecez bahno mnohých vôd.
16. "Začul som,a pohlo sa mi vnútro,a na ten zvuk chvejú sa mi pery,hniloba vniká mi do kostía podlamujú sa mi nohy;budem čakať na deň súženia,ktorý pripadne na ľud,čo útočí na nás."
17. Hoci figovník nekvitne,ovocia niet na viničocha sklame úroda olív,polia nedodajú potravu,ulúpené sú ovce z košiaraa dobytka nieto v stajniach.