7. a povedal: Bratia moji, nože nerobte nič zlého.
8. "Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči; len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho prístrešia."
9. Tí však zvolali: Ber sa preč! a dodali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tisli sa bližšie, aby vylámali dvere.
10. Vtedy mužovia načiahli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere,
11. ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod.
12. Potom mužovia povedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v meste, vyveď ho z tohto miesta,
13. lebo zničíme toto miesto, pretože je naň priveľká ponosa pred Hospodinom a Hospodin nás poslal zničiť ho.
14. Vtedy Lót vyšiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žartuje.
15. Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta.
16. "Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom."
17. Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul.
18. Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane!
19. Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel.
20. "Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive."