15. Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta.
16. "Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom."
17. Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul.
18. Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane!
19. Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel.
20. "Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive."
21. Vtedy mu riekol: Hľa, i v tejto veci beriem ohľad na teba a nezničím mesto, o ktorom si hovoril.
22. Rýchlo tam uteč, lebo kým tam nedôjdeš, nemôžem nič urobiť. Preto sa to mesto menuje Cóar.
23. Slnko práve vyšlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru.
24. Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba
25. a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo.
26. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp.
27. Abrahám vyšiel včasráno na miesto, kde stál pred Hospodinom,
28. a keď pozrel dolu na Sodomu a Gomoru i na celý kraj Okolia, videl, že zo zeme vystupuje dym ako z huty.
29. Keď Boh ničil mestá Okolia, rozpomenul sa Boh na Abraháma a vyviedol Lóta z pohromy, keď vyvrátil mestá, v ktorých Lót býval.
30. Potom vyšiel Lót z Cóaru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcérami v horskom kraji, lebo sa bál bývať v Cóare. Býval s oboma dcérami v jaskyni.
31. Raz povedala staršia mladšej: Náš otec je starý a v krajine nieto muža, ktorý by vošiel k nám, ako je to zvykom na celom svete.
32. "Poď, dajme sa otcovi napiť vína a ľahnime si k nemu; tak po našom otcovi zachováme potomstvo."