1. Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi a povedz mu: Takto hovorí Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži.
2. Ak sa predsa zdráhaš prepustiť ho a budeš ho ešte zdržiavať,
3. ajhľa, ruka Hospodinova ako veľmi ťažký mor príde na tvoje stáda, ktoré sú na poli, na kone, osly, ťavy, rožný statok a na ovce.
4. Hospodin urobí rozdiel medzi stádom Izraelcov a stádom Egypťanov a neuhynie nič z toho, čo patrí Izraelcom.
5. Hospodin stanovil lehotu a riekol: Zajtra Hospodin urobí túto vec v krajine.
6. A Hospodin to na druhý deň urobil, takže pohynulo všetko stádo Egypťanov. Ale zo stáda Izraelcov neuhynulo nič, ani jeden kus.
7. I poslal ta faraón, a hľa, zo stáda Izraelcov neuhynul ani jeden kus. I zatvrdlo faraónovo srdce a ľud neprepustil.
8. Potom riekol Hospodin Mojžišovi a Áronovi: Vezmite si plné priehrštie sadzí z pece a nech ich Mojžiš pred očami faraóna rozhodí k nebu.
9. Prach bude po celom Egypte a na ľuďoch i na dobytku po celom Egypte budú pľuzgierovité vredy.
10. Potom vzali sadze z pece, postavili sa pred faraóna, Mojžiš ich rozhodil k nebu a boli pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku.
11. Vtedy egyptskí zaklínači nemohli obstáť pred Mojžišom pre vredy, pretože vredy boli na zaklínačoch i po celom Egypte.
12. Hospodin však zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich neposlúchol, ako predpovedal Hospodin Mojžišovi.
13. Hospodin riekol Mojžišovi: Včas ráno vstaň, postav sa pred faraóna a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Prepusť môj ľud, nech mi slúži,
14. lebo tentoraz zošlem všetky svoje rany na tvoje srdce a na tvojich služobníkov i na tvoj ľud, aby si poznal, že na celej zemi niet nikoho mne podobného.
15. "Lebo už teraz by som mohol vystrieť ruku a raniť teba i tvoj ľud morom; tak by si bol vyhladený z celej krajiny."
16. Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine.
17. Ešte sa spupne správaš voči môjmu ľudu a nechceš ho prepustiť?
18. Hľa, dopustím zajtra o tomto čase také hrozné krupobitie, aké nikdy nebolo v Egypte od jeho vzniku až podnes.
19. "Teraz daj zahnať stáda do bezpečia, všetko, čo máš na poli, lebo padne krupobitie na všetkých ľudí a na zvieratá, ktoré budú na poli a nezhromaždia sa do domov; pohynú."
20. Kto sa z faraónových služobníkov bál Hospodinovho slova, dal do bezpečia svojich sluhov a svoj dobytok do domu.
21. Ale kto si nepripustil k srdcu Hospodinovo slovo, ten nechal svojich sluhov i stádo na poli.
22. Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebu a spustí sa po celom Egypte krupobitie na ľudí, zvieratá i na všetky poľné byliny.
23. Vtedy vystrel Mojžiš svoju palicu k nebu a Hospodin zoslal hromy a krupobitie, blesky padali na zem a Hospodin zosielal krupobitie na Egypt.
24. Nastalo krupobitie a ustavičné blýskanie uprostred veľmi ťažkého krupobitia, aké nikdy nebolo v celej krajine Egypťanov, odkedy sa stali národom.
25. "Krupobitie zbilo v celom Egypte všetko na poli, od ľudí až po zvieratá, aj všetky poľné byliny; zbilo a polámalo aj všetky stromy na poli."
26. Len v kraji Góšen, kde boli Izraelci, krupobitia nebolo.
27. Vtedy poslal faraón poslov, dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal im: Zhrešil som tentoraz, Hospodin je spravodlivý, ale ja a môj ľud sme vinní.
28. "Modlite sa k Hospodinovi; je priveľa Božích hromov a krupobitia; prepustím vás, nemusíte tu už zostať."
29. Odpovedal mu Mojžiš: Keď vyjdem z mesta, vystriem dlane k Hospodinovi, hrmenie prestane a krupobitia viacej nebude, aby si poznal, že zem je Hospodinova.
30. Viem však, že ty a tvoji služobníci sa ešte nebojíte Boha Hospodina.
31. Ľan a jačmeň bol zbitý, lebo jačmeň bol práve v klasoch a ľan bol práve v kvete.
32. Pšenicu a ťankel nezbilo, lebo sú to neskoré druhy.
33. Keď Mojžiš vyšiel od faraóna z mesta a vystrel dlane k Hospodinovi, prestalo hrmenie i krupobitie a dážď sa už nelial na zem.
34. Keď faraón videl, že dážď, krupobitie a hrmenie prestalo, hrešil ďalej a zaťal sa v srdci on i jeho služobníci.
35. Tak zatvrdlo srdce faraónovo a neprepustil Izraelcov, ako predpovedal Hospodin prostredníctvom Mojžiša.