7. Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno.
8. Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy.
9. Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov.
10. Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to.
11. Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona.
12. Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.
13. Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh.
14. Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.
15. Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta.
16. Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela.
17. Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu.
18. Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov.