22. Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení.
23. Ammónci a Moábci sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého.
24. Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte, a pozreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕtvoly. Nikto neunikol.
25. "Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud pobrať korisť, našli tam množstvo majetku, šatstva a drahocenností. Nabrali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni odnášali korisť; taká bola veľká."
26. Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, volá sa to miesto podnes údolie Berácha.
27. Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi.
28. Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu.
29. Strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela.
30. Jóšáfátovo kráľovstvo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia.
31. Jóšáfát vládol nad Judskom. Tridsaťpäťročný sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Azúba, dcéra Šílchího.
32. Chodil cestou svojho otca Ásu a neuchýlil sa z nej. Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových.
33. Len výšiny nezmizli a ľud sa srdcom ešte nerozhodol pre Boha svojich otcov.
34. Ostatné Jóšáfátove činy, skoršie i neskoršie, sú zapísané v Dejinách Jehúa, syna Chanáního, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.