1. V osemnástom roku kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija.
2. Tri roky kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Michája, dcéra Uríélova z Gibey. Medzi Abijom a Járobeámom nastala vojna.
3. Abija začal boj s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Jérobeám sa vystrojil do boja proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami.
4. Vtedy si zastal Abija hore na vrchu Cemárajime, ktorý je v Efrajimskom pohorí, a povedal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael!
5. Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, zmluvou soli dal kráľovstvo nad Izraelom naveky Dávidovi, jemu a jeho synom.
6. Járobeám, syn Nebatov, sluha Šalamúna, syna Dávidovho, však povstal a vzbúril sa proti svojmu pánovi.
7. Vtedy sa vôkol neho zoskupili darebáci a naničhodníci a ovládli Rechabeáma, syna Šalamúnovho, lebo Rechabeám bol mladý a nerozhodný a nebol pevný voči nim.
8. Nazdávate sa teraz, že odoláte kráľovstvu Hospodinovmu v rukách Dávidovcov, keď je vás toľký dav a máte zlaté teľce, ktoré vám spravil Járobeám ako bohov?
9. Nevyhnali ste si kňazov ako národy iných krajín? Každý, kto sa uchádzal s mladým juncom a siedmimi baranmi o ustanovenie, stal sa kňazom nebohov.
10. "Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili, a kňazmi, slúžiacimi Hospodinovi, sú synovia Áronovi; levíti sú pri práci."
11. "Spaľujú Hospodinovi ráno čo ráno, večer čo večer spaľované obete a vonné kadidlo, starajú sa o predkladanie chlebov na čistom stole, o zlatý svietnik a jeho lampy, aby horeli večer čo večer. Lebo my zachovávame nariadenie Hospodina, nášho Boha; vy ste ho však opustili."