8. Šalamún Mu povedal: Ty si preukázal veľkú milosť môjmu otcovi Dávidovi a namiesto neho si mňa ustanovil za kráľa.
9. Nech sa teda, Hospodine, Bože, naplní Tvoje zasľúbenie, dané môjmu otcovi Dávidovi. Veď si ma učinil kráľom nad ľudom početným ako zemský prach.
10. Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud?
11. Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa,
12. dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe.
13. Potom sa Šalamún odobral z výšiny, ktorá je v Gibeóne, od svätostánku do Jeruzalema, a kraľoval nad Izraelom.
14. Šalamún stiahol vozy a jazdcov - mal totiž tisícštyristo vozov a dvanásťtisíc jazdcov - a rozmiestnil ich po vozových mestách a u seba v Jeruzaleme.
15. Kráľ uložil v Jeruzaleme toľko striebra a zlata ako kamenia, a cédrov ako divých figovníkov, ktorých je na Nížine hojnosť.
16. Pre Šalamúna dovážali kone z Egypta a z Kúy. Kráľovi nakupovači ich preberali z Kúy za kúpnu cenu.
17. Z Egypta dovážali voz za šesťsto šekelov striebra a koňa za stopäťdesiat. Podobne ich prostredníctvom vyvážali i všetkým kráľom chetejským a sýrskym.
18. Šalamún si zaumienil postaviť dom Hospodinovmu menu a sebe kráľovský palác.