25. Potom povedal svojmu dôstojníkovi Bidkarovi: Zdvihni ho a hoď na pole jezreelského Nábota. Lebo pamätaj, že Hospodin nad ním vyniesol takýto výrok, keď sme spolu jazdili za jeho otcom Achábom:
26. Zaiste som videl včera krv Nábotovu a krv jeho synov - znie výrok Hospodinov - a odplatím ti na tej istej roli - znie výrok Hospodinov. Teraz ho vezmi a hoď na tú roľu podľa Hospodinovho slova.
27. Keď to videl judský kráľ Achazja, dal sa na útek smerom k Bét-Haggánu. Jéhú ho prenasledoval a rozkázal: Aj jeho zabite! Zasiahli ho vo voze na svahu Gúr, ktorý je pri Jibleáme. Utiekol síce do Megidda, ale tam zomrel.
28. Jeho služobníci ho zaviezli do Jeruzalema. Pochovali ho v meste Dávidovom, v jeho hrobke k jeho otcom.
29. Achazja sa stal judským kráľom v jedenástom roku Jóráma, syna Achábovho.
30. Keď Jéhú prichádzal do Jezreelu, len čo sa o tom Ízebel dopočula, nafarbila si oči líčidlom, upravila si hlavu a pozerala sa z okna.
31. Keď Jéhú vchádzal do brány, zvolala: Dobre sa vodí Zimrímu, vrahovi svojho pána?
32. Zdvihol tvár k oknu a opýtal sa: Kto je so mnou? Kto? Nato pozreli naňho dvaja-traja dvorania.
33. Povedal im: Zhoďte ju! Tí ju zhodili. Jej krv postriekala stenu i kone, a tie ju pošliapali.
34. Potom šiel, a keď si zajedol a vypil, povedal: Pozrite sa za tou prekliatou a pochovajte ju, veď bola kráľovskou dcérou.
35. Keď ju však šli pochovať, nenašli z nej nič, len lebku, nohy a dlane.
36. Vrátili sa a oznámili mu to. Nato prehlásil: Je to slovo Hospodinovo, ktoré prehovoril prostredníctvom svojho služobníka, Tišbejského Eliáša: Na jezreelskom poli budú žrať psy telo Ízebelino.
37. Mŕtvola Ízebelina bude ako hnoj na poli na území Jezreela, takže nik nebude môcť povedať: Toto je Ízebelino.