1. Istá žena spomedzi žien prorockých učeníkov volala za Elízeom: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Ty vieš, že sa tvoj služobník bál Hospodina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za otrokov.
2. Elízeus sa jej opýtal: Čo ti mám urobiť? Povedz mi, čo máš v dome. Odpovedala: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len krčah oleja.
3. On povedal: Choď, vypýtaj si zvonku od susedov nádoby, a to nemálo prázdnych nádob.
4. Potom vojdi, zamkni dvere za sebou i za svojimi synmi, nalievaj do všetkých nádob a plné odstav.
5. Keď odišla od neho, zamkla dvere za sebou i za svojimi synmi. Oni jej podávali a ona nalievala.
6. Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu. Ale on jej odpovedal: Niet už nádoby. Vtom olej prestal.
7. Vtedy vyšla a povedala to Božiemu mužovi. On povedal: Choď predať olej, vyplať dlh a zo zvyšku sa budeš živiť aj so svojimi synmi.
8. Jedného dňa Elízeus prechádzal cez Šúném. Bola tam zámožná žena a tá ho pozvala niečo si zajesť. Kedykoľvek potom tadiaľ prechádzal, zašiel tam zajesť si.
9. Raz povedala svojmu mužovi: Počuj, ja viem, že je to svätý Boží muž, ktorý pravidelne chodieva popri nás.
10. Urobme mu malú murovanú hornú izbu, dajme mu do nej posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam uchýlil, keď k nám príde.
11. Jedného dňa prišiel, uchýlil sa do tej hornej izby a uložil sa tam.
12. Svojmu sluhovi Gécházímu povedal: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju a dostavila sa k nemu.
13. Nato mu rozkázal: Povedz jej: Ty si sa úzkostlivo starala o nás. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám azda prehovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojvodcom? Ale ona odvetila: Načo? Bývam uprostred svojho ľudu.
14. Opýtal sa teda: Čo by sa predsa dalo pre ňu urobiť? Tu sa ozval Géchází: Ach, nemá syna, a jej manžel je už starý.
15. Rozkázal mu: Zavolaj ju! Zavolal ju a ona si zastala pri vchode.
16. Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu.
17. A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus.
18. Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom.
19. Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke.
20. Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel.
21. Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla.
22. Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim.
23. Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji!
24. Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem.
25. Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka!
26. Nože jej pobehni v ústrety a opýtaj sa jej: Dobre sa máš? Dobre sa má tvoj muž? Dobre sa má tvoje dieťa? Odpovedala: Dobre.
27. Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Vtom priskočil Géchází, aby ju odsotil. Ale Boží muž povedal: Daj jej pokoj, lebo má zarmútenú dušu. Hospodin to však skryl predo mnou a neoznámil mi nič.
28. Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje?
29. Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár.
30. Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a akože ty žiješ, nespustím sa ťa.
31. Géchází ich predišiel a položil palicu chlapcovi na tvár. Neozval sa však ani hlások, nebolo známky života. Vrátil sa teda jemu v ústrety a povedal mu: Chlapec sa neprebral.
32. Potom vošiel do domu Elízeus. A hľa, dieťa ležalo na jeho posteli mŕtve.
33. Keď vošiel, zavrel za sebou a za ním dvere a modlil sa k Hospodinovi.
34. Potom vystúpil hore, ľahol si na dieťa, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Keď sa k nemu skláňal, telo dieťaťa sa za hrialo.
35. Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystúpil hore a sklonil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrát kýchol. Potom otvoril oči.
36. Vtedy Elízeus zavolal Gécházího a rozkázal mu: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju, a keď prišla k nemu, povedal: Vezmi si syna!
37. Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a vyšla.
38. Elízeus sa vrátil do Gilgálu. V krajine bol hlad. Keď sedeli pred ním prorockí učeníci, rozkázal svojmu sluhovi: Postav veľký hrniec a navar prorockým učeníkom jedlo.
39. Jeden vyšiel na pole nazbierať zeleninu. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej divé tekvice za plné šaty. Potom prišiel a pokrájal ich do hrnca na varenie, lebo to nepoznali,
40. a nalieval mužom, aby jedli. Len čo začali jesť, skríkli: Smrť je v hrnci, Boží muž! A nemohli jesť.
41. Vtedy rozkázal: Doneste múky! Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hrnci už nebolo nič škodlivé.
42. Z Baalšálíše prišiel muž a priniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a zrno v plášti. Povedal: Daj ľuďom, nech jedia.
43. Ale jeho sluha povedal: Čo? Toto mám predložiť sto chlapom? On však povedal: Len dávaj ľuďom, nech jedia! Veď takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zvýši.
44. Predložil im teda. Najedli sa a nechali nazvyš podľa slova Hospodinovho.