9. Oni však neposlúchli. Zviedol ich Menašše, takže robili horšie ako národy, ktoré Hospodin vykynožil spred Izraelcov.
10. Vtedy Hospodin hovoril prostredníctvom svojich služobníkov prorokov:
11. Pretože judský kráľ Menašše pácha tieto ohavnosti, horšie než všetko, čo pred ním páchali Amorejci, a že aj Júdu zviedol na hriech svojimi modlami,
12. preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, privediem na Jeruzalem a na Júdu pohromu, že bude cvendžať v ušiach každému, kto počuje o nej.
13. "Natiahnem na Jeruzalem meraciu šnúru Samárie a závažie domu Achábovho; i vytriem Jeruzalem, ako sa vytiera misa: vytrie sa a obráti hore dnom."
14. Zavrhnem zvyšok svojho dedičstva a vydám ho do rúk jeho nepriateľov, tak že bude lupom a korisťou všetkým svojim nepriateľom,
15. pretože konali, čo sa mi nepáči, a popudzovali ma odo dňa, v ktorý ich otcovia vyšli z Egypta, až dodnes.
16. Menašše vylial aj mnoho nevinnej krvi, takže tým vrchovato naplnil Jeruzalem, okrem svojho hriechu, ku ktorému zviedol Júdu, lebo robil, čo sa nepáči Hospodinovi.
17. Ostatné činy Menaššeho, všetko, čo vykonal, aj hriechy, ktoré popáchal, sú zapísané v Knihe letopisov judských kráľov.
18. Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v záhrade jeho domu, v Uzzovej záhrade. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ámón.
19. Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a kraľoval v Jeruzaleme dva roky. Jeho matka sa volala Mešullemet, dcéra Chárúcova z Jotby.
20. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, ako jeho otec Menašše.