17. "V tridsiatom deviatom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Menachém, syn Gádiho; panoval desať rokov."
18. Konal, čo sa Hospodinovi nepáči, po všetky svoje dni neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech.
19. Keď proti krajine pritiahol asýrsky kráľ Púl, Menachém dal Púlovi tisíc talentov striebra, aby mu pomohol upevniť kráľovstvo v jeho ruke.
20. Menachém vyrubil peniaze Izraelcom, a to za všetkých hrdinov z vojska, aby tak mohol dať asýrskemu kráľovi. Päťdesiat šekelov na jedného muža. Asýrsky kráľ sa potom vrátil a nezostal v krajine.
21. Ostatné činy Menachémove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
22. Keď Menachém usnul so svojimi otcami, stal sa kráľom miesto neho jeho syn Pekachja.
23. V päťdesiatom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekachja, syn Menachémov. Panoval dva roky.
24. Robil, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael na hriech.
25. Jeho dôstojník Pekach, syn Remaljov, zosnoval proti nemu sprisahanie s päťdesiatimi mužmi z Gileádu a zabil ho v hradnej veži kráľovského paláca v Samárii. Keď ho usmrtili, stal sa kráľom miesto neho.
26. Ostatné činy Pekachjove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
27. V päťdesiatom druhom roku judského kráľa Azarju stal sa kráľom nad Izraelom v Samárii Pekach, syn Remaljov. Panoval dvadsať rokov.
28. Konal, čo sa nepáči Hospodinovi, neodstúpil od hriechov Járobeáma, syna Nebatovho, ktorými ten zviedol Izrael na hriech.
29. Za čias izraelského kráľa Pekacha prišiel asýrsky kráľ Tiglat Pileser, zabral Ijjón, Ábelbét-maachá, Jánóach, Kedeš, Chácór, Gileád, Galileu, celý kraj Naftálí a odviedol ich do Asýrie.
30. Vtedy Hóšéa, syn Élov, zosnoval sprisahanie proti Pekachovi, synovi Remaljovmu, a zabil ho. Keď ho usmrtil, stal sa miesto neho kráľom v dvadsiatom roku Jótáma, syna Uzijovho.
31. Ostatné činy Pekachove, všetko, čo vykonal, je zapísané v Knihe letopisov izraelských kráľov.
32. V druhom roku izraelského kráľa Pekacha, syna Remaljovho, sa stal kráľom Jótám, syn judského kráľa Uziju.
33. Keď sa stal kráľom, mal dvadsaťpäť rokov, a kraľoval šestnásť rokov v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Jerúšá, dcéra Cádókova.
34. Robil, čo je správne v očiach Hospodinových, celkom tak, ako robil jeho otec Uzija.