1. Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom,
2. že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci.
3. Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela,
4. "ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia;"
5. ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen.
6. "Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela;"
7. "ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom."
8. To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo).
9. Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna.
10. A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca,
11. a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia
12. a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,
13. ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.
14. Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!
15. Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.
16. Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.
17. Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.
18. Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje.
19. Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli?
20. Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?
21. Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?
22. Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto,
23. aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu,
24. na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?
25. "Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí:Pomenujem si ľudom,čo mi nebolo ľudom,a milovanou,ktorá nebola milovaná;"
26. a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.
27. "A Izaiáš volá nad Izraelom:Keby synov izraelských boloako piesku morského,(len) zvyšky budú zachránené;"
28. lebo Pán dokonale a rýchlevykoná súd na zemi.
29. Ako aj Izaiáš predpovedal:Keby nám Pán zástupovnebol zanechal potomka,boli by sme ako Sodomaa podobní Gomore.
30. "Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery;"
31. ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu.
32. Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu,
33. ako je napísané:Ajhľa, kladiem na Sionekameň úrazu a skalu pohoršenia,a kto verí v Neho,nebude zahanbený.