1. I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali.
2. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi.
3. Vtedy povedal im toto podobenstvo:
4. Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde?
5. "A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia;"
6. potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.
7. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.
8. Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde?
9. A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila.
10. Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.
11. A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov.
12. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok.
13. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie.
14. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť.
15. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť.
16. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal.
17. Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom.
18. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe
19. "a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov."
20. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.
21. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom.
22. "Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy;"
23. potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa.
24. "Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť."
25. Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec.
26. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to.
27. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého.
28. Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho.
29. "On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi;"
30. keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa.
31. "Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje;"
32. "ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa."