10. a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy.
11. Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,
12. ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie.
13. Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote:
14. o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.
15. Preto je prostredníkom novej zmluvy, aby Jeho smrťou, smerujúcou k vykúpeniu z priestupkov, spáchaných za prvej zmluvy, prijali povolaní zasľúbenie večného dedičstva.
16. Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu.
17. Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije.