1. Aj prvá zmluva mala síce určité bohoslužobné predpisy aj svätyňu na zemi.
2. "Zriadili totiž prvý stánok: v ňom bol svietnik a stôl s posvätnými chlebmi; to sa volá svätyňa."
3. A za druhou oponou je stánok, ktorý sa volá svätyňa svätých:
4. "tu je zlatý kadidlový oltár, truhla zmluvy celá obložená zlatom, v nej zlatá nádoba s mannou, Áronova palica, ktorá vypučala, a tabule zmluvy;"
5. nad ňou cherubíni slávy, ktorí zatieňujú zľutovnicu. O tom však netreba teraz hovoriť podrobne.
6. "Odkedy je to tak zariadené, do prvého stánku opätovne vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu;"
7. do druhého však len raz do roka (vchádza) sám veľkňaz, ale nie bez krvi, ktorú prináša za seba a za nevedomosti ľudu.
8. Týmto naznačuje Duch Svätý, že cesta do (svätyne) svätých ešte vždy nie je zjavná, kým stojí prvý stánok,
9. "ktorý je obrazom pre terajší vek; podľa neho prinášajú sa dary a obete, ktoré nemôžu zdokonaliť vo svedomí toho, kto uctieva Boha,"
10. a sú popri pokrmoch a nápojoch a rozličných umývaniach len vonkajšími predpismi, ktoré platia do času nápravy.
11. Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta,
12. ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie.
13. Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote:
14. o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu.