9. Ale čo sa vás týka, milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení o lepšom, totiž, že dosiahnete vykúpenie.
10. Lebo Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste dokazovali voči Jeho menu tým, že ste posluhovali svätým a ešte posluhujete.
11. Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca,
12. aby ste nezleniveli, ale napodobňovali tých, čo svojou vierou a trpezlivým očakávaním stali sa dedičmi zasľúbení.
13. Lebo keď Boh dával Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemohol prisahať na nikoho väčšieho, prisahal sám na seba
14. takto: Iste, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.
15. A tak čakal (Abrahám) trpezlivo a dosiahol zasľúbenie.
16. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho a zakončením akéhokoľvek odporu je im potvrdzujúca prísaha.
17. Pretože Boh dedičom zasľúbenia čím nepochybnejšie chcel dokázať nezmeniteľnosť svojej vôle, zaručil to prísahou,
18. aby v dvoch nezmeniteľných výkonoch, ktorými Boh nemôže klamať, mali sme pevné povzbudenie (my), ktorí snažíme uchopiť ponúkanú nádej.
19. Táto je ako bezpečná a pevná kotva našej duše a preniká do najvnútornejšej čiastky, za oponu,
20. kam vošiel za nás Ježiš ako predchodca, keď sa naveky stal veľkňazom na spôsob Melchisedeka.